
V roku 1948 vstúpil do platnosti zákon chrániaci vydru riečnu a je v platnosti dodnes. Čo sa za uplynulé polstoročie zmenilo?
Vydra riečna (lutra lutra) je chránený druh, dorastajúci do dĺžky až 85 centimetrov a hmotnosti do 15 kilogramov. Ako jej názov napovedá, je to živočích výborne prispôsobený životu vo vode – disponuje napríklad vodevzdornou kožušinou a plávacími blanami. Vyskytuje sa najmä na horných tokoch riek, ale dnes ju už čoraz častejšie stretneme pri brehoch takmer akýchkoľvek vôd – avšak nesmú byť znečistené.
Intenzívnym lovom (najmä) pre kožušinu, ako aj dôsledkom značného znečistenia tokov bola počas minulého storočia vydra v Európe temer vyhubená. Na území Slovenska v roku 1948 vstúpil do platnosti zákon chrániaci vydru riečnu a vydra je chránená dodnes. Čo sa za uplynulé polstoročie zmenilo?
Súčasné vydry si môžu vydýchnuť – dnes čelia rozhodne menšiemu tlaky pytliakov ako v povojnových rokoch (a rokoch pred zaradením vydry medzi ohrozené druhy). V posledných rokoch vedieme na Slovensku viac-menej úspešný boj s pytliactvom a koniec koncov, vydra dnes pre pytliaka nepatrí k tak atraktívnej zvery, ako tomu bolo kedysi.
Aktuálna hrozba pre vydry je skôr skrytá pod znečisťovaním riek a pomalou deštrukciou jej biotopov – reguláciou tokov, výstavbou vodných elektrárnii či hlučnými rekreantmi.
Vydra je, na rozdiel od kormorána, pôvodným druhom, takže jej ochrana je v tomto prípade na mieste (a to napriek tomu, že spôsobuje škody na rybých farmách, ako aj v revíroch). Diskutabilný je však spôsob jej ochrany. Opäťovné vysádzanie vydier niektorými mimovládnymi organizáciami, ako to údajne bolo zvykom v minulosti, je (skoro) vždy na škodu veci – prehustená populácia vydry na nevhodnom mieste spôsobuje skutočne značné škody. Totižto, jeden z faktov, ktorý sa ani za polstoročie nezmenil, je stravovací návyk vydry – vydra stále skonzumuje 1,5 až 2 kilogramy rýb denne. A to predstavuje, napríklad pri pstruhovom potoku s mlaďou, až neakceptovateľné číslo. Ako sa teda môže organizácia v takomto prípade brániť? V dnešnej dobe jej ostáva jediná možnosť – odchyt vydry do pasce a jej transport do vhodnej lokality, príp. ZOO. Kompenzácia vzniknutej škody od štátu je síce papierovo možná, ale ťažko vymožiteľná.
Dnešná vydra už nemá žiadneho prirodzeného nepriateľa – jedinou priamou hrozbou pre vydru je zrážka s motorovým vozidlom alebo ulovenie pytliakom. Netvrdím, že vydra je v súčasnosti celoslovensky premnožený druh. Netvrdím, že isté straty na rybých hospodárstvach sú netolerovateľné. Takisto netvrdím, že by mala byť vydra vyradená zo zoznamu chránených živočíchov. Chcem iba čo najobjektívnejšie poukázať na súčasnú situáciu a každý nech si názor vytvorí sám.
K rovnováhe v prírode je potrebné pristupovať mimoriadne opatrne - je to totižto rovnica, ktorú nieje možné znásilniť akýmkoľvek paragrafom...