dnes je pondelok,  25. september 2017,  meniny má Vladislav,  počet dní do splnu: ,  dnes východ slnka: 05:41,  dnes západ slnka: 17:34
Kúpou trička s logom PetrovZdar.sk podporíte chod portálu PetrovZdar.sk

O rybích detailoch - článok

autor: LuboO
pridané: 6.3.2015 10:07

Všeobecná časť



Rád by som napísal pár riadkov o problematike, ktorá ma už dlhšiu dobu zaujíma. Dotýka sa nielen biológie, morfológie rýb, ale aj legislatívy v oblasti rybárstva. Nebude to samozrejme žiadna vedecká práca, keďže vedec nie som. Skôr jednoduché zhrnutie rôznych informácií do uceleného celku v čo možno najprehľadnejšej forme. Ako sa povie ľudovo, polopaticky.



O rybích detailoch


Problematika, ktorú chcem v nasledujúcich článkoch rozobrať, sa dotýka hlavne bežných rybárov, ktorí vykonávajú rybárske právo na našich vodách. Mnohokrát sa stane, že je nimi ulovená ryba, pri ktorej majú problém určiť druh. Býva to spôsobené viacerými faktormi. Môže to byť ryba, s ktorou sa počas svojej rybárskej praxe ešte nestretli, druh, ktorý sa na konkrétnej lokalite vyskytuje veľmi zriedka, druh, ktorý má netypické znaky, čiže sa fenotypovo odlišuje od klasického typu, či už z dôvodu prostredia, potravy, alebo iných príčin. A mnohokrát býva problém aj v medzidruhovom rozlíšení jedincov. Keďže sa často stáva, že v legislatíve sa jednotlivé druhy líšia lovnou mierou či dobou hájenia, prípadne jeden druh je lovený celoročne, zatiaľ čo druhý je celoročne chránený, vznikajú na brehu konfliktné situácie, ktorým sa dá pri troche znalostí bez problémov vyvarovať. Preto chcem v nasledujúcich riadkoch a potom článkoch poukázať na rozdiely, ktoré tieto problémy vyriešia.



 Možno by nebolo zlé napísať pár slovami na úvod niečo o rybách ako takých. Žiadne siahodlhé elaboráty, len pár základných vecí o druhoch žijúcich u nás. A čo to vlastne tá ryba je.



Údaje o počte druhov vyskytujúcich sa u nás sa rôznia. Je otázne, či do našich druhov započítavať aj nepôvodné druhy, ktoré sa u nás už viac-menej udomácnili (amur, pstruh dúhový, sivoň) a sú hospodársky významné alebo ich vynechať. Ďalej sú už u nás druhy nepôvodné invazívne (hrúzovec, sumček americký), ktoré v žiadnom prípade nemajú v našich vodách čo robiť. A sú tu ešte nepôvodné druhy, ktorých význam je zanedbateľný, ale legislatíva ich uvádza, napr. veslonos, tilapia, klárius, mečovky. Tými je asi zbytočné sa zaoberať. Zdroje uvádzajú 4 druhy mihúľ a 79 druhov rýb (ŠOP SR 2002), na druhej strane 58 druhov aj s mihuľami (www.watching.sk). Bohužiaľ, už sa asi nikdy nestretneme s rybami, ako vyza veľká alebo losos, ktoré majú znemožnenú migráciu do našich riek.



O rybích detailoch


A čo je to tá ryba? Dalo by sa jednoducho povedať, že ryba je stavovec s vnútornou kostrou žijúci výhradne vo vode, a je tomuto prostrediu dokonale prispôsobený. Je to živočích studenokrvný, to znamená, že si nedokáže udržať stálu teplotu krvi. Životu vo vode je ryba prispôsobená tvarom tela, fyziologickými procesmi a spôsobom života.



 Rybie telo sa skladá z hlavy, trupu a chvosta, ktoré na seba prirodzene nadväzujú. Na hlave sa nachádzajú ústa, ktoré môžu byť horné (šabľa, belica), stredné (jalec, pstruh, zubáč), spodné (pleskáč, podustva, nosáľ, jeseter) a polospodné (lipeň, kapor). V ústach sa u dravých rýb nachádzajú zuby rôzneho typu alebo u nedravých rýb v zadnej časti ústnej dutiny tzv. pažerákové zuby, ktoré sú dôležitým systematickým znakom. Niektoré druhy majú ústa prispôsobené ich potravnej špecializácii (podustva, pleskáč). Takisto sa v ústach nachádzajú u niektorých druhov receptory chuti.



O rybích detailoch


Ďalším prispôsobením na život vo vode je tvar rybieho tela. V prevažnej väčšine prípadov sa v horských rýchlych vodách jedná o valcovitý, prúdnicový tvar, ktorý zvyšuje jeho hydrodynamické vlastnosti. To znamená, že ryba má vďaka tvaru svojho tela zľahčený pohyb vo vode. Dnové ryby majú plochejšie brucho (mrena), hladinové ryby majú rovnejší chrbát (belica, šabľa), ryby stojatých vôd sú vyššie a sploštenejšie (kapor, pleskáč). Niektoré druhy majú tvar tela vyslovene špecializovaný pre podmienky, v ktorých žijú (hlaváč, býčko, čík, pĺž).



Na pohyb ryby vo vodnom prostredí slúžia plutvy. Plutvy sú párové alebo nepárové orgány, ktoré slúžia na pohyb a stabilitu  ryby vo vodnom prostredí a tvoria tzv. prívesnú kostru ryby. Párové plutvy sú hrudné a brušné, nepárové sú chrbtová, análna, a chvostová. Plutvy tvoria kostené lúče spojené blanou. U niektorých druhov sa vyskytuje aj špeciálna plutvička, tzv. tuková, ktorá sa spravidla nachádza medzi chrbtovou a chvostovou plutvou pred koreňom chvosta. V tvare a rozmiestnení plutiev je značná variabilita, špecifická pre jednotlivé čeľade, rody, resp. aj druhy. Tou sa budem zaoberať neskôr, v súvislosti s jednotlivými rozlišovacími znakmi rýb.



Povrch tela rýb pokrývajú vo väčšine prípadov šupiny. Slúžia na mechanickú ochranu povrchu tela (pokožky) pred poškodením. Poznáme 4 typy šupín, u našich rýb tri typy, a to ganoidné (jesetery), cykloidné (kapor, belica) a ktenoidné (zubáč). Šupiny sú na bočnej čiare perforované z dôvodu jej funkcie. Šupiny sú pokryté slizom, ktorý je vlastne bariérou ryby pred bakteriálnymi ochoreniami a znižuje trenie rybieho tela na minimum. Má aj viac iných vlastností, ako pachová stopa pre orientáciu v skupine, vyhľadávanie jedincov opačného pohlavia pri trení, minimalizácia priechodu vody k pokožke, zvýšenie zrážanlivosti krvi pri poraneniach a iné. U niektorých druhov sa však šupiny vôbec nevyskytujú (sumec, hlaváč) alebo sú tak hlboko v pokožke, že sú takmer neviditeľné (úhor).



O rybích detailoch


Ryba  nedýcha atmosférický kyslík, ale kyslík obsiahnutý vo vode. Používa na to žiabre. Sú to jemné, silne prekrvené tkanivá sýto červenej farby, ktoré sú uložené na 4 žiabrových oblúkoch a dokážu viazať kyslík obsiahnutý vo vode. Sú kryté skrelami, čo sú vlastne akési kostené doštičky, slúžiace ako krycie chlopne. Voda sa dostáva na plochu žiabrí dýchacími pohybmi úst a skriel. Čiže ak povie rybár, že ryba mala háčik zažratý až v pľúcach, evidentne nemá pravdu. Existujú aj výnimky, ako napríklad čík európsky, ktorý sa adaptoval na zhoršené podmienky tzv. črevným dýchaním. Ide v podstate o absorpciu vzdušného kyslíka pomocou sliznice čreva, do ktorého nasaje čík vzduch cez tráviaci trakt. Jedná sa však o ojedinelý prípad.



Vnútorné štruktúry rybieho tela vynechám, pretože nie sú pre účel tohto článku dôležité. Len spomeniem tráviacu, obehovú, vylučovaciu, endokrinnú, dýchaciu, svalovú a kostrovú sústavu ryby. Z dôvodu určenia druhu ryby občas býva spomínané peritoneum, čo je vlastne blana brušnej dutiny, ktorá býva u niektorých druhov rôzne pigmentovaná. Ale to zistíme až pri pitvaní ryby, čo býva už väčšinou neskoro, ak ju chceme zachovať živú.



Dôležitými sú pre život rýb zmyslové orgány. Ryby majú zrakové, čuchové, chuťové, hmatové, statoakustické orgány a postrannú (bočnú) čiaru. Nebudem konkrétne rozpisovať funkcie a skladbu jednotlivých orgánov, len veci dôležité pre určenie druhov. Čo sa týka zraku, je pravidlom, že väčšie oči majú druhy s dennou aktivitou a menšie majú nočné druhy. Dôležitá je aj farba dúhovky. Hmatové orgány sú rôzneho typu, od špecializovaných orgánov (hmatové fúzy) až po kožné receptory, rozložené hlavne na prednej časti tela. Čuchové orgány sa skladajú z prednej a zadnej čuchovej jamky rozdelených prepážkou a čuchovými pohárikovitými bunkami medzi nimi. Receptory chuti sú umiestnené v ústnej dutine, fúzoch, dokonca aj na povrchu tela. Akustický orgán je v podstate vnútorné ucho, slúžiace na udržiavanie rovnováhy a zachytenie zvukových vĺn. U väčšiny sladkovodných rýb býva prepojený na plynový mechúr, ktorý slúži ako rezonátor. A nakoniec postranná (bočná) čiara, ktorá slúži na príjem informácií ohľadom prúdenia vody a vlnenia. Je u niektorých druhov dôležitým rozlišovacím znakom.



Čo sa týka rozmnožovania rýb, k tejto téme len pár slov, keďže je inak dosť obsiahla. Všetky naše ryby sú vajcorodé. Dva druhy našich rýb sa rozmnožujú len raz za život, a to úhor a blatniak. Ostatné sa rozmnožujú viackrát, spravidla každý rok od dosiahnutia pohlavnej zrelosti do staroby. Pohlavnú zrelosť dosahujú ryby rôzne, záleží na dĺžke veku. Krátkoveké ryby sú pohlavne zrelé už rok po vyliahnutí (slíž), iné druhy neskôr, napr. samica jesetera je pohlavne zrelá až v 4.-7. roku života, väčšinou po dosiahnutí 40 cm dĺžky. Jednoducho povedané oplodnenie prebieha tak, že samica (ikernačka) nakladie na vhodné podložie ikry (vajíčka) a samec (mliečňak) ich oplodní spermiami (mliečom) vonkajším oplodnením. Lokalita, kde ryby kladú ikry, záleží od druhu ryby. Niektoré kladú ikry na tvrdé štrkové podložie (hlavátka), iné na rastlinstvo (pleskáč), do piesku (slíž), prípadne do stĺpca vody (šabľa). Ikry sú lepivé alebo nelepivé. Druhy s menším množstvom ikier a nižšou plodnosťou si ikry chránia, iné druhy to nechávajú na prírodu. Vývin ryby začína embryonálnym vývojom, ktorý končí vačkovým plôdikom a nasleduje juvenilný vývoj, kedy sa plôdik mení na rybu so všetkými vonkajšími a vnútornými parametrami dospelého jedinca. Tých fáz alebo periód je viac, len to už je trochu komplikovanejšie a pre účel článku irelevantné.



O rybích detailoch


Okrem stavby tela sú pre jednotlivé druhy typické aj podmienky a prostredie, v ktorých žijú. Niektorým druhom vyhovuje prúdna, chladná voda, ktorá spĺňa ich nároky na kyslík, ktoré sú vysoké. Stojace, teplé, menej prekysličené vody zas viac vyhovujú iným druhom. To isté platí aj pre kyslosť (pH) vody. Vo všeobecnosti nemajú ryby rady kyslé vody, vyššiu znášanlivosť vykazuje napr. sivoň. Takisto sú ryby rôzne náročné aj na potravné zložky, aj keď tu vykazujú veľkú prispôsobivosť.



Nepochybujem, že informácie, ktoré som spomenul v predchádzajúcej časti článku, sú pre mnohých jasné a divia sa, prečo som to vlastne všetko spomínal. Z jednoduchého dôvodu. Keďže sa chcem v nasledujúcich dieloch zaoberať rozdielmi medzi jednotlivými druhmi rýb, je dobré zopakovať si všeobecné veci a na nich potom stavať. Niektoré druhy sa líšia postavením plutiev, niektoré počtom šupín, iné dĺžkou fúzov, ale sú napr. aj rozdiely v lokalite, kde jednotlivé druhy žijú, v akých podmienkach, kde by sme jednotlivé druhy určite nehľadali a ani nečakali. Preto nie je na škodu si o plutvách, šupinách, fúzoch a lokalitách niečo povedať. V nasledujúcich článkoch bude ešte trochu systematiky a potom sa už budem venovať konkrétnym druhom a rozdielom medzi nimi.



Zdroje: http://www.rybarstvi.eu/obecna.html



              http://www.enviroportal.sk/uploads/spravy/2002-02-5-rastlin-zivoc.pdf



              www.watching.sk


počet zobrazení: 1 906
počet hlasov: 6
kategória: iné