VEĽKÉ bodkáče - článok

Lov pstruhov potočných nad hranicou päťdesiatky je viac výzvou a skúškou rybárskeho umu, ako športovým lovom s množstvom úlovkou. Je pravdepodobné, že takýto pstruh bol viackrát ulovený a opätovne pustený, čo z neho robí nad mieru opatrného, nedôverčivého tvora.

Cielený lov kapitálnych, alebo aspoň nadpriemerne veľkých pstruhov je väčšinou behom na dlhé trate. Kto v tomto článku očakáva presný návod na ulovenie takejto ryby, bude asi sklamaný. Úspech nikdy nieje istý, avšak o to viac nás poteší úlovok, najmä vzhľadom na početnosť takýchto rýb. Napriek tomu existujú pravidlá, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť úlovku a práve o tie by som sa s Vami rád podelil.

KDE takúto rybu hľadať?

V prípade často navštevovaných revírov určite nie v učebnicových zákutiach a hlbočinách. Ak navyše k takémuto miestu vedie vyšliapaný rybársky chodník, je pravdepodobnosť výskytu viacročného pstruha temer nulová. Takéto miesta zvyčajne obýva dúhová násada, alebo menšie ryby splavené prívalom vody po dažďoch.

Našim cieľom by mali byť husto zarastené, ťažko dostupné úseky revírov. Práve tam nachádza nejeden bodkovaný matuzalem vyhovujúce podmienky, aj keď tam možno nemá k dispozícii ideálne prúdenie či hĺbku. Ja osobne často slávim úspech na netypických miestach, ako sú napríklad náhony do vodných elektrárni (ak je tam povolené chytať!) alebo rôzne zavlažovacie kanály. V skratke, mohli by sme sa riadiť heslom – kde iní končia, my začíname... (obr. 1,2)

KEDY je najvhodnejší čas?

Ja osobne za najúspešnejsie pokladám letné mesiace. Vtedy už zvyčajne býva po jarnom enormnom rybárskom tlaku na pstruhovky a ryby začínajú byť opäť dôverčivejšie. Ideálne je, ak si môžeme zájsť k vode niekedy podvečer v pracovnom týždni. Väčšie pstruhy sa vyrážajú kŕmiť zvyčajne až tesne pred alebo po západe slnka. Vtedy máme aj my vďaka šeru vyššiu šancu na záber; ryba horšie vidí. Avšak je to zvyčajne iba niekoľko desiatok minút, kým ryby vidia dostatočne nato, aby lovili. S nástupom tmy prichádza takmer úplný útlm. (obr. 3)

AKO by mal vyzerať samotný lov?

Konkrétne typy nástrah uvádzať nebudem. Každý by mal loviť takou nástrahou, ktorá sa mu v danej lokalite osvedčila a s ktorou vie narábať. Častá chyba rybárov však spočíva v predkladaní nástrahy. Napríklad, nahodenie a statické sťahovanie vobleru nestačí! Pri love na rieke je vhodné využiť prúd. Obyčajné zastavovanie nástrahy v prúde, striedané so šklbaním a opätovným povolením, dokáže rybu vyprovokovať.

Niektorých veteránov presvedčí rýchle sťahovanie dolu prúdom, ideálne z hlbočiny smerom k plytkému brehu – presne tak, ako zvykne unikať rybia mlaď pred loviacim dravcom. Muškárom by som poradil napríklad pri love na sucho nahodiť muchu na náprotivný breh, prípadne lopúch, a opatrne ju strhnúť do vody. Takto prirodzene predložená mucha nechá máloktorého skúseného pstruha chladným...

Podstatné je aj oblečenie a výbava. Je potrebné si uvedomiť, že pstruh je dravec, loviaci najmä za pomoci zraku. Vhodné oblečenie by teda malo byť zeleno-hnedej farby, zabúdať by sme nemali ani na klobúk – hlavu, ako najvyšší bod nášho tela, zbadá ryba ako prvú. Ak so sebou, čo sa výbavy týka, zoberieme len to nevyhnutné, vyvarujeme sa rýchlym pohybom a budeme našlapovať ticho, rieka nás časom určite obdarí nielen pekným úlovkom, ale aj scénami, aké ostávajú pred hlasnými narušiteľmi skryté (obr.4)

VEDELI , že...

...veľký potočák má často aj odlišné maniere od svojich menších kolegov? Napríklad, väčšie jedince sa už nesprávajú teritoriálne, najmä na menších tokoch ako sú kanály a podobne. Príčina je jednoduchá – veľká ryba vyžaduje veľa potravy a tak ju jedno stanovište nie vždy dokáže uživiť. Ak sa k tomu pridruží časté rušenie zo strany rybárov, tak sa ryba zvykne presúvať aj o niekoľko sto metrov.

...potočáky majú svoje rituály? Napríklad, niekoľko krát sa mi naskytol pohľad na vypasenú päťdesiatku, lebediacu tesne pod hladinou, pričom okolo bezstarostne plávali menšie dúhaky. Darmo som skúšal celé spektrum nástrah - ryba mala očividne siestu. Potočák mi zabral až o týždeň, keď som ho stretol „na love.“

ČO ešte by mal rybár vedieť?

• „Dvakrát meraj a raz rež.“ Pri veľkých potočákoch to platí minimálne trojnásobne. Často máme iba jeden náhod nato, aby sme rybu presvedčili, preto by sme si ho mali veľmi dobre premyslieť.

• Úplne zarastené úseky prelovíme tak, že plávajúcu nástrahu (napr. vobler, streamer) nahodíme a necháme prúdom splaviť do potrebnej vzdialenosti. Následne krátkymi, trhavými pohybmi dráždime rybu.

• Ako nadväzec je vhodný fluorokarbón – silon môže vo vode odrážať svetlo.

• Za slnečných dní a nízkeho vodostavu sú úspešné tmavé až celočierne nástrahy. Ak sa pri potočákovi mihne „čierny tieň“, často neodolá a reflexívne zaloví.

• Neradno podceňovať bojnovnosť takýchto rýb. Nesmiete mať pri love brzdu navijaka zatiahnutú na maximum! Aj päťdesiat či šesťdesiat centimetrová ryba v prúde hravo roztrhne hoci 0.25ku silon.

Tak teda veľa šťastia pri love kapitálnych bodkáčov. A majte na pamäti - najkrajšie poďakovanie za adrenalínový súboj je pre bodkáča pustenie na slobodu!

Petrov zdar