Lov pstruhov na malých tokoch - článok

Lov pstruhov na malých tokoch

Mnohí z nás, rybárov, sa už isto stretli s pojmom ľahká, alebo ultraľahká prívlač. Ide o prívlač, ktorá využíva jemné až ultrajemné náčinie – prúty s vrhacou záťažou 3-10g, vlasce do 20ky a šnúry do 08čky, tomu taktiež prispôsobené nástrahy. Náčinie, s ktorým vás aj priemerná ryba, 40ka pstruh alebo 50cm šťuka, privedie do tej pravej rybárskej extázy.

Lenže má to háčik, na niektorých (dovolím si tvrdiť, že na väčšine) pstruhových riek už 2 týždne po začatí sezony je núdza už aj o priemerné úlovky, no a ťažko si niekto zachytá bez rýb. V tom prípade stačí siahnuť po o čosi jemnejšom náčiní a ísť prelovovať prítoky, potoky do 3-5 metrov šírky. Zvyčajne ide o málo navštevované vody, ktoré síce neskrývajú kapitálne kusy, ale o to sú bohatšie na počet tých „priemernejších“.

Rybačka na takýchto potokoch patrí k mojím najobľúbenejším. Ryby sú tu vďaka slabšiemu rybárskemu tlaku dôverčivejšie voči nástrahám, ale aj o to ľahšie ich pri brodení alebo chôdzi pri brehu (ktorý je často úplne zarastený) vyplašíme. Pri love na takejto vode je potrebné byť primerane oblečený, a to nielen zladený do zelena, ale aj v takom oblečení, v akom sa cítíme dobre a dokážeme v ňom prebrodiť dlhšie vzdialenosti.

Postupujeme takmer zásadne proti prúdu, nahadzujeme proti prúdu a nástrahu sťahujeme po prúde (či už ide o prívlač alebo muškárenie). Je to z viacerých dôvodov:
 

1.  - keď brodíme PROTI prúdu, voda skalená brodením je splavovaná po prúde, teda do miest, ktoré sú už prechytané a ryby nad nami to nevyplaší
2. - pstruh (jalec, lipeň...) stojí väčšinou taktiež proti prúdu, keď zbiera hmyz, resp. čaká na potravu, takže sa k nemu priblížime od chrbta a nástrahu pri sťahovaní môžeme namieriť presne k nemu
3. - poter, resp. korisť vždy uteká po prúde (teda v smere sťahovania nástrahy), takže takéto sťahovanie je omnoho prirodzenejšie

Čo sa nástrah týka, z muškárenia sú na takomto typu vody najobľúbenejšie suché muchy. V častokrát rýchlej horskej riave je najľahšie kontrolovateľná, vidí ju taktiež dobre ryba ako aj rybár a máloktorý potočák pohrdne veľkým sústom, ktoré sa mu mihne nad hlavou (prosto nemá čas na premýšľanie ako vo väčšej rieke). Z prívlače sú najpoužívanejšie rotačky a voblery, gumy už menej, nakoľko treba používať ťažké hlavice (kvôli rýchlej vode). Obrovskou výhodou plávajúceho vobleru v takomto type vody, resp. úsekoch kde nieje možné nahadzovanie pre úplne zarastenie toku, teda jeho výhodou je, že si vobler spustíme na hladinu pod špičkou prúta, splavíme ho na požadované miesto, následne zaistíme navijak a sťahujeme, prípade popotiahneme, popustíme atď., čím provokujeme rybu k záberu. V prípade, že sme ryby na danom mieste nepoplašili, je šanca na úlovok veľmi vysoká.
 

Rotačkou (blyskáčmi ako takými) môžeme loviť podobne, lenže niesú plávajúce takže nahodenie je potrebné.

Rybačka na takýchto malých potokoch je celkom iste príjemným spestrením. Ryby, kvôli plytkej vode, častokrát vidíme a máme jedinečnú možnosť sledovať celú reakciu ryby – od predloženia nástrahy, záber až po zdolávanie. Vďaka tomu sa môžeme veľa priučiť o správaní rýb, napríklad, aké miesta v toku obľubujú, ako sa správaju v jednotlivých ročných obdobiach, vplyv počasia na ich aktivitu a podobne.

Pár slov na záver? Prosil by som všetkých rybárov, loviacich na menších potokoch – zaobchádzajte s ulovenou rybou ŠETRNE! Častokrát sa lovia podmierečné ryby, resp. ryby okolo tejto hranici, ktoré, po odrastení, putujú po prúde do rieky, čím tvoria základ budúcej populácie. A nezabúdajte, iba rybu, ktorú dnes pustíte, môžete chytiť aj zajtra!

Petrov zdar