dnes je pondelok,  21. október 2019,  meniny má Uršula,  počet dní do splnu: ,  dnes východ slnka: 06:19,  dnes západ slnka: 16:43
Kúpou trička s logom PetrovZdar.sk podporíte chod portálu PetrovZdar.sk
globpneu.sk

Rapala - príbeh

autor: sanko-ST
pridané: 9.7.2010 20:37

Tento príbeh by mohol byť témou na televízny seriál v americkom štýle. Meno Rapala je vo svete najznámejším fínskym slovom. Je to meno muža, ktorý zdokonalením nástrahy vstúpil do dejín lovu rýb.Nedbanlivosť a chyba duchovného farnosti Asikkkala dopomohli Laurimu, synovi slúžky Mari z dediny Sysmä, narodenému v novembri 1905, k menu, ktoré dosiahlo svetovú slávu. Jednoducho preto, že farár udané priezvisko „Saarinen“ zabudol a chlapca pri zapisovaní do farskej matriky pomenoval po dedine, z ktorej pochádzal – Rapala.




 


Lauri vyrastal vo svete plnom chudoby, hladu a ťažkej práce, nijaká škola, len každodenná drina na zabezpečenie prežitia.


 


V roku 1928 sa Lauri oženil so slúžkou Elmou Lappänenovou. Mladé šťastie sa nasťahovalo do malej chalúpky v Ruhilahti. Jedna izba a jedna priveľmi krátka posteľ boli ich celým majetkom. Lauri pracoval ako lesný robotník. V rokoch svetovej krízy sa rozhodol skúsiť šťastie ako rybár. S dlhou šnúrou a asi s 1000 háčikmi chytal ryby v blízkom jazere. Každý deň vesloval viac než 30 kilometrov, potom strávil celý deň na jazere a nasledujúci deň prišiel so svojím úlovkom domov, pravda, ak niečo ulovil. Ako nástrahy používal živé ryby, ktoré ťažko získaval a potom žili len krátko. Preto musel Lauri nájsť niečo trvanlivejšie.


 


A tu sa začína príbeh viac ako päťdesiatročnej svetoznámej umelej nástrahy. Lauri potreboval nástrahu, ktorá by vyzerala ako živá a zároveň chcel vedieť, prečo si dravá ryba vyberá z veľkého húfu rýb za svoju obeť len určitú rybku. Mnohými pozorovaniami prišiel k záveru, že väčšinou sú to choré alebo poranené ryby. Pomocou obuvníckeho noža, pilníka a kúska šmirgľového papiera vytvoril Lauri z korku prvý úspešný model. Povrch tvoril strieborný papier, v ktorom bol predtým zabalený syr, priateľská pozornosť susedov, a obal z čokolády. Od susedov a priateľov dostal Lauri aj negatívy fotografií, ktoré umyl, roztopil a nechal na povrchu nástrahy stuhnúť.


 


Vojnové roky 1939-1944 výskumné a vývojové práce Lauriho celkom zastavili. Prísun korku a balzového drevo bol prerušený. No hladné žalúdky medzičasom rozrastenej rodiny bolo treba nasýtiť a čo iné bolo vhodnejšie, než to skúsiť s rybami z blízkeho jazera? A tak začal Lauri svoje nástrahy vyrezávať z kôry domáceho smreka. Neotrasiteľne veril v úspech. Raz vesloval po jazere, ťahajúc za sebou nástrahu, 18 dní bez úspechu a 19. deň sa vrátil domov s 23 kg lososov a pstruhov. Ryby predal a nakúpil soľ, cukor a šatstvo. Našťastie, na nástrahu sa chytili aj ryby pre domácu kuchyňu - šťuky a ostrieže.




 


Nenápadnou silou v malej chalúpke bola Lauriho žena Elma. Porodila deti, viedla domácnosť. Naučila Lauriho písať a čítať a urobila aj prvé hnedé lepenkové škatule na Lauriho nástrahy.


 


Dopyt rybárov z okolia po nástrahách vzrástol natoľko, že Lauri zanechal rybárčenie, aby sa mohol sústrediť len na ich výrobu. Z času na čas mu pritom pomáhali aj synovia, ktorí už trochu vyrástli. Prvá mechanizovaná výroba umelých nástrah (voblerov) sa začala na starom kolovrate s kúskom šmirgľového papiera, čím sa urýchlilo konečné formovanie a leštenie výrobku.


 


Hneď od začiatku výroby Lauri každú nástrahu pred predajom dôsledne otestoval. Vyskúšal ju dokonca aj v kaskádach. A v tom je vlastne príčina dobrej povesti voblerov Rapala.


Spolu so zvyšujúcim sa dopytom stúpla aj potreba ďalších odborníkov. Syn Ensio vyvinul špeciálnu kruhovú a pásavú pílu na prípravu rovnakých kusov na opracovanie. Vo výrobe nástrah pracovalo postupne 25 ľudí.


 


Rozšíreniu mena Rapala vo svete prispela aj ďalšia náhoda. Keď výrobu presťahovali do Lahti, jeden z priateľov navrhol, že najlepším menom pre nástrahy bude Rapala.


 


Prvé nástrahy sa predali do Ameriky počas olympijských hier v Helsinkách v roku 1952, keď si ich kúpili turisti a odniesli domov. Cez Helsinky si našli nástrahy cestu aj do švédska a nórska. Najväčší záujem o nástrahy prejavili USA. V roku 1959 prišla prvá objednávka na 500 kusov. Z angličtiny ju preložil učiteľ zo susednej obce. Definitívny prienik na americký trh však priniesol článok v časopise Life. „Smrť Marilyn Monroe bola chlebom pre Rapala“, napísal raz Jan Eggers v jednom svojom príspevku. Mal pravdu. Správa o fínskej supernástrahe sa náhodou dostala do vydania, ktoré malo na titulnej strane fotografiu Marilyn Monroe a vo vnútri informáciu o tajomnej smrti tejto filmovej hviezdy. Kto chcel mať nástrahu Rapala, mohol si ju vypožičať za 5 dolárov za deň, prirodzene so zložením 20 dolárov záruky. Horúčka z nástrahy Rapala sa rozšírila. Preniknutie voblera Rapala do sveta bolo definitívne.


 


Život Lauriho však nebol len v znamení šťasteny. Najväčšou ranou pre neho bola smrť najmladšieho syna Kauko, ktorý sa utopil, keď jeho čln narazil v tme do kmeňa stromu a prevrátil sa. Jedna nástraha sa pritom zapichla do jeho nohy – irónia osudu.


 


Lauri Rapala zomrel na jeseň 1974. Jeho voblery však žijú ďalej. Vo výrobni vo Vääksy, ktorá bola otvorená v roku 1972, sa vyvíjajú nové modely, klasické sa testujú a vyvážajú. Je prirodzené, že Lauriho rodina, dcéry Marja a Irja, synovia Risto, Ensio a Esko tradíciu udržujú. Ako veľmi žije legenda v každom voblery Rapala, ukazuje jeho účinnosť. Nespočetné úspechy pri rybárčení sú toho najlepším dôkazom.


 


počet zobrazení: 3 319
počet hlasov: 4
kategória: iné
 

komentáre

sanko-ST , 30.7.2010 o 13:24

hej hej neni nad ručnu vyrobu

gamo , 14.7.2010 o 13:31

Presne tak, Rapaly su jednoznacne najlepsie seriovo robene (aj ked rucne testovane) voblery... Ich nevyhodou sa ale stava uz opozeranost, kto chce naozaj kvalitny dobre pracujuci neopozerany vobler, nech si kupi rucne robeny :P ... Na SVK sa tomu venuje relativne dost ludi a takisto su dobre aj rucne robene z japonska (ceny su ale vyssie, od 15-20€+)