dnes je štvrtok,  19. september 2019,  meniny má Konštantín,  počet dní do splnu: ,  dnes východ slnka: 05:32,  dnes západ slnka: 17:47
Kúpou trička s logom PetrovZdar.sk podporíte chod portálu PetrovZdar.sk
C.B. ONE, s.r.o.

Ako som bol s gumami na zubáče - príbeh

autor: jomi
pridané: 2.2.2011 22:21

             Bolo to na konci leta 2007, skôr začiatkom jesene, na miestnej VN,  kaprovej vode. Práve pre opravu na hrádzi a turbíne vypustili vodu. Robia to asi každých 10 rokov. Spustili štyri metre. Brehy boli na niektorých miestach ešte bahnisté a voda bola po dažďoch ako biela káva. Tak sme chodili na štrkové a kamenistá časti brehov. Tam sa dalo aj v teniskách. Hovorí sa tomu miestu „Malé skaly“. To preto, že máme aj „Veľké skaly“. To sú skaly skryté pod vodou, preto sa tam držia zubáče. Šiel som na ne z gumami. Dostal som sa tam, kde nikdy predtým. Desať metrov od zarasteného neprístupného brehu, k prudkému, takmer kolmému zrázu do hĺbky ešte nejakých 5 – 8 metrov. A tam sa to stalo. Po niekoľkých nahodeniach zelenej gumy, asi šesť centimetrovej, na 0,17 mm silone asi tri metre od brehu nastal tvrdý záber, zakontrovaný primeraným zásekom. Sedel, lebo ryba sa držala pevne. Chvíľu som si myslel, že to bude pekný zubáč, lebo sa s ním nadalo ani trochu pohnúť. Ale jemu sa dalo. Išiel, išiel, tak som púšťal, púšťal, až som musel konštatovať, že takéto mocné zubáče tu nemáme. Rybu som musel otestovať. Brzda bola dobre nastavená, nechal som rybu ťahať koľko vládala. Vytiahla asi 20 metrov. Chvíľu som zase pumpoval ja. Poddávala sa. Ale silon ešte komorné „á“ nevyhrával. Desať metrov od brehu zasa preťahovačka. Každý chvíľku ťahal pílku. Po druhom pritiahnutí ryby k brehu som už vedel s kým mám dočinenia.  Dostal som ju bližšie k hladine, až sa robili víry, kopce vody. Bol to sumec. Tlačil sa hlavou dolu do hĺbky a pumpoval chvostom tú kalinu. Nič som v tej bielej káve nevidel. Priehľadnosť vody možno päť centimetrov. Opakovalo sa to hádam 10 až 15 krát a pritom išiel doprava. No ale tam sa už v teniskách nedalo. Ale muselo sa. Zablatený som bol po kolená, okolo mňa už dvadsať kibicov. Prebehlo viac ako 30 minút. Kibici kibicovali a vraveli, že hádam zavolajú Markízu. Že to bude klacek. Keď bol nejakých 150 metrov vpravo, pri smutnej vŕbe, upozorňovali ma kibici, že tam je ten už dávno zatopený laminátový čln, čo si ho pamätajú spred desiatich rokov, keď bola priehrada tiež vypustená. Sumec mal určite viac ako desať rokov, aj on si ho pamätal. To vŕzganie silonu mi prechádzalo až do kostí. To sa nedá zabudnúť. Uvoľnil som na dve – tri minúty, otvoril cievku a dúfal v zázrak. Skúšal som znovu. Ešte tam bol, cítil som vibrácie. Ale ani on nemohol utiahnuť. Ešte raz som zopakoval krátke uvoľnenie. Nepomohlo, tak som to pritvrdil. Chvíľu sa ozývalo to komorné „á“ a potom už len „prásk“, ako bičom. Uľavilo sa mi. Za tú chvíľu, čo bol silon v člne som sa vyrovnal s jeho stratou. Už som mu sľúbil aj odvetu. Pozrel som na hodinky. Neveril som. Tri štvrte hodiny adrenalínovej zábavy. Už som ani nezahrešil. Bol to aj tak zážitok. Kto nezažil, nevie ako od toho bolia ruky. Aj kibici sa s rôznymi poznámkami rozišli. Odveta bola niekoľkonásobná, ale iba z mojej strany. Ale presne za mesiac sa to stalo. Napíšem možno nabudúce. 

počet zobrazení: 4 805
počet hlasov: 3
kategória: zážitky pri vode
 

komentáre

LOMI , 6.2.2012 o 23:24

Napíš ODVETU , čakám aká bola. Lomi

gamo , 6.2.2011 o 17:30

Pritvrdiť... Ono, na sumcov sa ja (aspoň som sa doteraz) nešpecializujem, ak ide na Dunaj, tak zvyčajne ma zaujíma zubáč, prípadne boleň... Prísť o 2/3 záberov kvôli náhodnému sumcovi sa, myslím, stále neoplatí...

jomi , 5.2.2011 o 21:12

gamo, z toho vyplýva, že ešte musíme pritvrdiť!!! Veď sú aj mocnejšie šnúrky.

gamo , 5.2.2011 o 17:36

takýchto súbojov mám aj ja zopár, akurát to zvykne trvať niečo cez 10-15 sekúnd - brutálny záber, jazda do stredu Dunaja, prásk. Je úplne jedno, či mám 0,20ku silon na zubáča alebo 0,22 mm šnúru s nosnosťou 25kg...