Dunajské vlnobitie - príbeh

....Sľúbil som, tak píšem. Úsmevný príbeh, ale tí, ktorí máte skúseností s touto riekou pomenej, vezmite si z neho ponaučenie...

Vo štvrtok som ledva čakal, aby „odbila“ 14. hodina. Konečne sa dostanem na dlhšiu rybačku a Dunaj. Zvykol som chodiť na niekoľko hodín pod zdrž v Čunove, alebo pod jaz nad Dobrohošťou, ale toto malo byť o čomsi inom. Hlavný tok bola pre mňa výzva. Išli sme dvaja. Kým sme sa zbalili a vyrazili bolo čosi po pol piatej. Voľba padla na miesto v obci Iža. Takmer na konci obce, oproti novým obytným domom je cesta, ktorá nás doviedla na pláž. Potom ešte nejakých 200 metrov naľavo do lesíka, kde sme našli vhodné miesto.  Okolo ôsmej sme mali nahodené 4 kaprárky. Na dvoch kukurica a na ďalších dvoch boilies. Postavili sme bivak, nazbierali drevo na ohník...proste pohoda. Stojany som uložil dostatočne vysoko od vody (cca 3 metre) a mám taký trik, používam slučku, ktorú upevňujem o stojan a zaťažujem veľkými kameňmi. Mali sme vypozorované, kam siahajú vlny od okolo sa plaviacich lodí a všetko sa zdalo v poriadku. O polnoci zapísať do záznamu o dochádzke nový dátum, vybrať  udice kvôli kontrole, nahodiť a zas pohoda. Zaľahol som asi o tretej. Na rybačke“spím“ tak, že registrujem každé pípnutie signalizátora. Noc bola pokojná ak nerátam tých niekoľko pípancov od vĺn, ktoré vyrobili niektoré lode. Všimol som si, že osobné robia väčšie ako nákladné.

Ráno o šiestej pohoda. Káva, polievočka....  Vybral som udice (kaprárky). Mimochodom vlasce boli obalené „chlpami“ nakoľko práve kvitla vŕba a topole. Poznáte to.  Nahodil som feedre a parťák išiel vláčiť. V celku úspešné dve hodiny lovu (3 bolene, 4 pleskáče a jeden krásny 35 cm nosáľ) ubehli rýchlo. Udicu sa vo vode neoplatilo mať dlhšie ako 15 minút lebo inak nasledovalo nepopulárne „ošklbávanie“. Od hora prichádzala výletná loď. Bola trochu väčšia, ale nevenoval som jej pozornosť. Keď však preplávala okolo, voda sa stiahla viac ako inokedy a následná vlna.... nadvihol som udice a nohy v kresle lebo voda vybehla až podo mňa. Ale kýblik s krmivom, krabičky s hnojákmi a kostňákmi sa nezadržateľne začali vzďaľovať. Rýchlo podberák do rúk a nasledoval „výlov“. Hnojáky boli uzavreté, ale o kostňáky som prišiel...vysypali sa. No, čo aspoň máme zakrmené. V aute bola ešte jedna krabička a tak „pohoda - klídek“. Celý deň sme sa bavili na tom , ako s nami voda vybabrala.

Večer zas ohník a pripravoval som jedny kaprárky lebo parťák chcel chytať v noci na feeder. Stojan som umiestnil vo vzdialenosti, ktorú som považoval za bezpečnú, cca 5 m od vody, čo bolo viac ako meter nad hladinou a špičky dohora. Zažil som peklo na Šírave, ale tu predsa také vlny byť nemôžu....

S feedrami sme lovili asi do jednej v noci a potom sme šli zaľahnúť. Samozrejme o polnoci klasický rituál. Kahanec  som posadil na kameň do úrovne udíc a zaľahli sme. Zas zopár pípancov, ale inak kľud. Ráno nás o štvtej zobudil taký podivný zvuk lode. Znel tak mohutne. Chcel som vidieť čo to je za „čudo“ tak som vyliezol z bivaku. V prvom momente som zazrel, ako mi kahanec zmizol spred očí a vedel som , že je zle. Rozbehol som sa k udiciam, ale  našiel som len prázdny rodpod.....a to som stál takmer po „oné“ vo vode. Parťák sa rozbehol po brehu, či udice niekde nevyplaví, ale ja som bol pesimista a tak som iba stál a nevedel, či sa smiať, či nadávať.... po chvíľke sa voda upokojila a ja som zbadal čosi pri brehu. Udice. Obe celé a zdravé. Keď som však začal navíjať vlasce v navijakoch to nepekne škrípalo. Radšej som vlasce odrezal a montáže vytiahol ručne.... Bolo mi jasné čo je vo veci, ale až doma som zistil, že ako je to zlé.

V tú noc sa plavilo veľmi veľa osobných lodí a dve sa ráno pred nami predchádzali, preto tá vlna. Stojan bol zaťažený dvoma aspoň 20 kilovými kameňmi, ale aj tie voda zmietla. Doma som otvoril navijaky a bola v nich viac než dvojmilimetrová vrstva jemného piesku.... Boli to moje prvé baitrunnery a tak mám aspoň dôvod ich vymeniť.  Pruty  sú bez škrabančekov.

Aj napriek ďalšej úspešnej rannej feedrovačke som mal z celého pobytu zmiešané pocity.

Nevadí. Určite sa na Dunaj vrátim a bez váhania aj na to isté miesto, ale budem viac v strehu a udice na noc umiestim určite inak.

Ak prídete na breh Dunaja, všimnite si kde je najvyššie hoc len slabo viditeľná línia naplavených nečistôt a udice na noc umiestnite nad ňu, inak sa môže stať, že dopadnete tak ako ja....