Amurie eldorádo - príbeh

 Amur je ryba ktorá ma odjakživa fascinovala. Bol som priam posadnutý túžbou uloviť nejakého. Keď som pred rokom ulovil svojho prvého na feeder, jeho neuveriteľné odhodlanie a sila akou bojoval ma utvrdili v tom, že je to úžasná ryba. Prišiel rok 2011 a ja som si dal záväzok, že sa budem tejto rybe venovať. Ako to však býva, nechytil som ani jedného.

Až 19. augusta ráno sa všetko zmenilo. Po intenzívnom trojdňovom kŕmení som očakával, že by sa na mojom lovnom mieste mohli objaviť aj nejaké amury. Zatiaľ som lovil len samé kapre. Nehovorím síce že ma nepotešili, ale znova som si chcel vychutnať ten sladký pocit keď amur vyťahuje z cievky desiatky metrov vlasca. 

Budík zvoní, je 5:25. Ach, ako veľmi sa mi nechce vstať. Ešte chvíľu si pospím. Zobudil som sa, pozriem na hodinky.  6:00.  Zase som zaspal. Rozospatý, a nahnevaný sám na seba vstávam a obliekam sa. ,,Pekne sa začína tento deň" pomyslel som si. Kým som dorazil k vode bolo pol 7.

Ešte stále rozospatý vyťahujem svoje dva feedrové prúty. Zakŕmené mám asi 3 metre od brehu, preto potrebujem jemný, dostatočne pružný a pevný prút, kvôli výpadom zaseknutých rýb. Nahadzujem. Po polhodine konštatujem, že dnes asi nechytím ani kapra. Únava ma premáha a pristihujem sa pritom ako sa mi zatvárajú oči. Ryby aj tak neberú, miesto mám pohodlné, nič sa nestane ak si zdriemnem. Sníva sa mi veľmi zvláštny sen, v tom sne som sedel na brehu a pozoroval som svoj prút ako mi ho ryba ťahá do vody. Veď to predsa nieje sen!  Vstávam.  Zaseknúť ani netreba, už len chytám palicu do rúk, povoľujem cievku a jazda može začať. Už od prvého okamihu som vedel že to je amur. Ryba sa ani raz neukázala na hladine a intenzívne ťahala vlasec z cievky. Až po zhruba šiestich minútach som sa utvrdil v tom že je to naozaj amur. Akonáhle ma však uvidel znovu zmizol v hlbinách. Úžasne bojovná ryba. Nechcel som však aby sa unavil až na smrť preto som trošku zatiahol cievku. O 2 minúty som ho ťahal po hladine k pripravenému podberáku.  Ako to však pri amuroch býva, posledný výpad býva najsilnejší. Keby som nemal feederku, vzhľadom na utiahnutú cievku by som o amura určite prišiel. Tu sa opäť ukázala výhoda feedrových prútov.

Už je v podberáku. Nastáva neopísateľný pocit radosti. Opatrne ho vynášam na trávu, ktorá, ešte orosená, je vynikajúca podložka. Nasleduje meranie. 60 centimetrov. Nieje to nič extra, ale nevadí. Išlo hlavne o ten súboj. Po odfotení ho idem pustiť. Nanešťastie bol veľmi vyčerpaný preto som ho musel odniesť do prúdu kde bolo viac kyslíka, trvalo 5 minút kým som ho vzrkriesil a on odplával. Na rozlúčku mi zamával chvostom. 

S vylepšenou náladou sa vraciam na lovné miesto. Opäť nahadzujem. V mysli si premietam celé zdolávanie, zo zamyslenia ma vytrhol pohyb na špičke prúta. Po opatrnom ťuknutí nasleduje ťah. Chytám prút do ruky, sekať opäť netreba. Podľa spôsobu boja viem že je to zase amur, veď som jedného predchvíľou zdolal. Po asi 4 minútovom boji sa ukazuje na hladine. Je menší ako jeho predchádzajúci súkmeňovec. Nasleduje podobratie, vyháčkovanie odmeranie a vyfotenie. Meral 55 centimetrov. Púšťam ho. S pocitom ešte väčšej radosti opäť nahadzujem, no nič už nechytám. Rieka mi už aj tak dala dosť. 

Zakrmujem dvomi kilami kukurice a nesmierne spokojný sám so sebou odchádzam domov.