Pruhovaní trestanci - príbeh

Tento príbeh je spomienka z "minulého" storočia , no zabudnúť sa nedá.

" Jóžin z bažin"  , tak sme volali mladšieho priateľa zo Žitného ostrova, volá - LOMI - poďme na ryby! Mám požičanú pramicu , prelozíme ramená okolo Trstenej, uvidíš , budú šťuky aj zubáče.

Mne , čo sa týka rýb, netreba dvakrát hovoriť - jasné - ideme ! Môžem vziať kamaráta Ľuba ?Ani sa nepýtaj , pramica je veľká , miesta dosť ,v pohode sa zmestíme , aspoň bude viac srandy. Rybky mám , tak nebudeme strácať čas , len nahodiť a je to !

Prišlo dohodnuté ráno. Z BA sme vypadli na dvoch autách , lebo Ľubo sa chcel vrátiť skôr , že niečo má. Svitalo , oblloha jasná , príjemné októbrové ráno.Cesty , boli vtedy prázdne , rýchlosť nebmedzená , žiadne semafóry ani  kruhové objazdy , tak cesta netrvala ani  pol hodinu.

Jóžin už čakal - loď nachystaná - len veci naložiť a ideme.Plavíme sa šikmo cez rameno na druhú stranu , ( tam sú vždy lepšie miesta, hahaha ) a ako sa blížime k vyhliadnutému miestu, na vysokom brehu vidíme ohromné parožie statného jeleňa.Ten nečakal , hneď zmizol, len praskot suchých oknárov v lese , nás utvrdil , že sa nám to nezdalo.

Pristali sme na takej pieskovej naplavenine , Z vrchu plytko ,na druhej strane hĺbka , obďaleč popadané stromy . Zložili sme tu veci , dohovorili sme sa , ako to budeme ďalej robiť.

Mne sa na tom mieste zapáčilio, tak som sa rozhodol ostať. Jóžin s Ľubom nasadli na čln, popod korene namáčať a blyskáčovať. Že sa za nejakú hodinku vrátia a vymeníme sa.

Nahodil som udicu na šťuku,plavák nový, krásne červený a chystám druhú udicu , keď z miesta kde sme videli jeleňa , pribehli dvaja psíci - takí krpatí - a jeden z nich okamžite skáče do vody a pláva. Dívam sa on pláva - pláva k mojej udici a "chňappp ",môj krásny plavák mizne v jeho papuli a vynáša ho na breh aj z nastraženou rybkou.

Asi bol zo svojim výkonom spokojný , lebo hneď obaja trielia do lesa.Vraciam udicu zpäť do vody. Nahadzujem druhý prút na menšiu rybku a čakám .Zanedlho je tam ostriež , ale taký "dunajský" - 20 cm.,potom ďalší a ďalší...

Jóžin s Ľubom sú už na môj vkus,dlho preč , vyhladol som , musím sa najesť. Žujem.

Konečne , v záhybe ramena , vidím , čln a ňom moji kamaráti.Som zvedavý ako sa im darilo , čo chytili.

Už sú tu , vítam ich a pýtam sa - tak ako ? Na ich tvárach nevidím žiadnu radosť.Čo je - čo ste takí odutí , ani čo by vás roj sršňov poštípal..Alebo vám víno skyslo ? A vidím že ste sa aj kúpali. Č o ste chytili ?

Ani sa nespytuj  ! Jednu šťuku , ani nie "šesťdesiatku  a kľúče od auta v ramene !

Tak , toto nám nebollo treba !

Nevzali si sebou podberák a Ľubo , ako naháňal šťuku okolo člna,robil to tak nešikovne,že mu pritom vypadli kľúče do vody.Neostalo iné , len sa vyzlicť a skúšať ich najsť.Držal sa člna a nohani kopal doprava - doťava , ale dno nikde.Aj sa potápal ale ani to nepomohlo.

Robíme oheň , už neni leto ,Ľubo sa suší. Ešte skúšame po okolí prívlač , ale nič sa nám nedarí  , ryby neberú .Šťuka , čo chytil Ľubo,mala iste samovražedné sklony.

Už sa nikomu nechce chytať ešte pojeme čo máme.Ľubo suchý,slnko zapadlo balíme. Nasadáme do člna a vraciame sa k autám , vlastne len k jednému,lebo to druhé bez kľúčov je nanič

Akou cestou sme prišli,takou odchádzame,vlastne ani iná nejestvuje. Hádam po kilometri nás čaká veľké prekvapenie. RAMPA ! Doriti ! Kde sa tu vzala !

Skúmame ako ju obísť , všade okolo les , hrubé topoly , kríky , toto nepôjde. Skúšame zámok, je nový , navazelínovaný a poriadne masívny. Nič. 

Rampa je zapustená v čerstvom betóne, do vlhkej zeme. Pokúšame sa , podvihnúť ju - SLÁVA - dá sa ! Odnášame ju nabok , aj s poriadnou hrudou betónu , Bravóóó  ! Cesta voľná !

Daň je ale veľká , rampa je čersvo vymaľovaná , ešte nevysušená. Inak, pekná, červeno - biela. Po tej námahe pozeráme na seba, nedá sa inak - rehoceme sa , aj keď je isté, že naše oblečenie poputuje rovno do kontajnera, lebo toto nik nevyčistí Všetci sme maskovaní , komplet , v barvách prekliatej rampy.

No , nadnes už hádam stačilo

Odchádzame , Jóžina vykladáme v "bažinách" , a ja s Ľubom sa vraciame k nemu domov , pre rezervné kľúče.

Teraz  zpäť do Trstenej, k Ľubovmu " zaparkovanému " Favoritu. A zase zpäť do BA ,teraz už sám. Prechádzam okolo ťažkej dopravnej nehody, Blikajúce výstražné svetlá , polícia hasiči,záchranka, cesta plná plechov ,plastov , strašné !

Je už skoro polnoc , chcem už byť doma a dúfam , že to bol už dnes posledný zážitok......

Ale doma ma čaká manželka....